ST510 Yakoruda – Yundola

Cestovný poriadok autobusovej linky Yakoruda – Yundola – Velingrad nájdete na stránke bgrazpisanie.com tu

Yundola leží vo vysokom sedle medzi pohoriami Rila a Rodopy a je obsluhovaná regionálnym autobusom, ktorý premáva po trase Belitsa – Yakoruda – Velingrad. Aktuálny cestovný poriadok je uverejnený na bulharskej národnej platforme cestovných poriadkov: autobus Belitsa – Yakoruda – Velingrad.

Pri pešej túre z Jakorudy smerom k náhornej plošine Jundola prejdete takmer bez toho, aby ste si to všimli, cez túto bývalú pohraničnú zónu medzi Osmanskou ríšou a bulharským štátom, ktorá bola obnovená v roku 1878. Etapa začína v živom mestečku, ktoré je formované tradíciami Rilskej vrchoviny aj moslimskými komunitami v hornej časti rieky Mesta. Keď idete proti prúdu rieky, údolie sa rozširuje do zmiešanej kultúrnej krajiny – ovocných sadov, lúk a dedín, kde bola kedysi silná osmanská prítomnosÅ¥.

V Černej Meste, kde sa rieka ohýba na sever, sa trasa odbočuje na východ a stúpa do kopcov. Tento výstup odzrkadľuje historický prechod: nechávajúc za sebou pohraničné dediny stúpate smerom k sedlu Yundola, vysokej, veterné náhornej plošine, ktorá leží pevne na bulharskej strane hranice. Prechod od islamu v údolí k pravosláviu vo vrchovine, od uzavretých riečnych krajín k otvoreným lúkam, je jedným z jemných pôžitkov tejto etapy.

Hranica pri rieke Mesta (1878–1913)

Viac ako tri desaÅ¥ročia po podpísaní Berlínskej zmluvy (1878) tvorilo horné údolie rieky Mesta jednu z najcitlivejších pohraničných zón medzi Osmanskou ríšou a novo obnoveným bulharským štátom. Hranica viedla tesne južne od Yakorudy a Belitsy, čím sa vysoké dediny na rozvodí Rily a Rodopov ocitli na bulharskej strane, zatiaľ čo dlhá dolina tiahnuca sa smerom k Velingradu a povodiu rieky Chepino zostala skôr kultúrnym stretávacím miestom než prísnou politickou hranicou.

Toto bolo prvé miesto, kde cestovatelia zo severu narazili na minarety, čo znamenalo prechod do moslimského sveta Rodop, ktorý sa tiahol hlboko do osmanského územia. Hranica bola priepustná: sezónni pastieri, drevorubači a obchodníci sa cez ňu voľne pohybovali a na oboch stranách pretrvávali zmiešané kresÅ¥ansko-moslimské osídlenia. Bola to však aj zóna napätia, ktorú hliadkovali žandári a sledovali obe správy, najmä počas kríz v 90. rokoch 19. storočia a počas Ilindensko-preobraženského povstania (1903).

Až po prvej balkánskej vojne (1912) sa hranica rozpustila, keď Bulharsko anektovalo južné Rodopy a celú hornú časÅ¥ údolia rieky Mesta. Kultúrna hranica však v krajine zostáva viditeľná – mešity v dedinách v údolí, kostoly na hrebeňoch a vzor osídlenia, ktorý stále odráža starú hranicu.